Školský vzdelávací program

ZVEDAVÍ MOTÝLIK

Materská škola Bretka

Školský vzdelávací program materskej školy

Bretka, September 2012

Silvia Agócsová

riaditeľka Materskej školy

Obsah

1. Ciele a poslania výchovy a vzdelávania

    1.1 Cieľ Štátneho vzdelávacieho programu

    1.2 Cieľ školského vzdelávacieho programu

2. Stupeň vzdelania ktorý sa dosiahne absolvovaním ŠKVP

    2.1 Profil absolventa

3. Zameranie školy

    3.1 Analýza SWOT

4. Dĺžka dochádzky a formy výchovy a vzdelávania

5. Učené osnovy

6. Vyučovací jazyk

7. Spôsob a podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu

8. Personálne zabezpečenie materskej školy

9. Materiálno- technické a priestorové podmienky materskej školy

10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

11. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

12. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

13. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

14. Organizačné usporiadanie denných činností

Prílohy

1. Ciele a poslania výchovy a vzdelávania

Východiskom pre vytvorenie tohto školského vzdelávacieho programu (ŠKVP) bol Štátny vzdelávací program ISCED 0 predprimárne vzdelávanie, ktorý vymedzuje všeobecné ciele materskej školy, kľúčové kompetencie vo vyváženom rozvoji osobnosti dieťaťa a rámcový obsah vzdelávania v materskej škole.

1.1 Cieľ Štátneho vzdelávacieho programu

Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie do skupiny a kolektívu.

Cieľmi inštitucionálnej predškolskej výchovy sú:

· napĺňať potrebu dieťaťa po sociálnom kontakte s rovesníkmi,

· uľahčiť dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené prostredie (na materskú i základnú školu),

· podporiť vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu hrou,

· rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť dieťaťa v psychomotorickej, poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti,

· prihliadať na rôzne sociokultúrne a socioekonomické zázemie dieťaťa,

· posilňovať úctu k rodičom, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

· získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,

· pripraviť sa na život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti, tolerancie, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a cirkvami a náboženskými spoločenstvami,

· naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, pripraviť sa na celoživotné vzdelávanie,

· naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť,

· naučiť sa chrániť svoje zdravie vrátane využitia zdravej výživy a chrániť životné prostredie,

· naučiť sa rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

1.2 Cieľ školského vzdelávacieho programu Zvedaví motýlik

Hlavným cieľom vo všetkých vzdelávacích oblastiach t.j. perceptuálno – motorickej, kognitívnej a sociálno –emocionálnej je umožniť deťom cez vlastné zážitky a pocity spoznávať seba, ľudí okolo seba, prírodu a kultúru.

Čiastkovými cieľmi sú:

_ cez vlastné zážitky a pocity spoznávať rovnováhu nie len v prírode, ale aj v prostredí v ktorom žijeme,

_ dokázať zhodnotiť význam zdravého životného prostredia pre ďalšiu existenciu človeka a vie poukázať na dôležitosť symbiózy medzi prírodou a človekom,

_ vie prejaviť záujem o trvalo udržateľné činnosti (napr. recyklovanie, triedenie odpadu, prevencia znečistenia a pod.),

_ používať osvojené spôsoby pohybových činností v rôznych oblastiach života,

_ doma aj v materskej škole prejavovať pozitívne postoje k zdravému životnému štýlu,

_ vytvárať deťom vhodné a bezpečné podmienky na pohyb,

_ vytvárať vhodné podmienky na rozvoj v oblasti informačných technológií detí aj dospelých,

_ prostredníctvom podujatí udržiavať ľudové tradície,

_ pripraviť deti na vstup do ZŠ po všetkých stránkach – zámerne, celostne rozvíjať osobnosť dieťaťa,

_ podporovať nadanie, osobnosť a záujmy každého dieťaťa,

_ vie dodržiavať a prakticky uplatňovať základné pravidlá bezpečnosti svojej aj druhých pri chôdzi, na ulici, na vozovke.

2. Stupeň vzdelania ktorý sa dosiahne absolvovaním ŠKVP

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania1. Odovzdávanie prebieha podľa tradícií spravidla v júni. Osvedčenie sa vydáva podľa platnej legislatívy na predpísanom tlačive.

2.1 Profil absolventa

Absolvent predprimárneho vzdelávania získa poznatky a schopnosti, ktoré majú význam vo vzťahu k propedeutike (základom) kultúrnej, čitateľskej, matematickej a  prírodovednej gramotnosti. Absolvent predprimárneho vzdelania je pripravený na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti.

Predprimárne vzdelávanie podľa ŠkVP Zvedaví motýlik umožní komunikáciu v materinskom jazyku a v štátnom jazyku. Položí základy vnímania a poznávania prírodných a spoločenských vied, zabezpečí rozvoj fyzickej a pohybovej stránky, povedomie zdravia a rozvoj osobnosti dieťaťa prostredníctvom kultúry a umenia, pričom bázou je realita dieťaťa.

Na získanie profilu absolventa predprimárneho vzdelania je potrebné, aby dieťa dosiahlo v závere predškolského veku základy kľúčových kompetencií.1

V materskej škole sa rozvíjajú tieto kompetencie:

    1. Psychomotorické kompetencie

    2. Osobnostné (intrapersonálne) kompetencie

        a) Základy sebauvedomenia

        b) Základy angažovanosti

    3. Sociálne (interpersonálne) kompetencie

    4. Komunikatívne kompetencie

    5. Kognitívne kompetencie

        a) Základy riešenia problémov

        b) Základy kritického myslenia

        c) Základy tvorivého myslenia

    6. Učebné kompetencie

    7. Informačné kompetencie

Kompetencie sú spracované na základe Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie.2

Príloha č. 1 Kompetencie dieťaťa predškolského veku.

3. Zameranie školy

ŠKVP je dokumentom vyváženým so zameraním na všetky oblasti rozvoja dieťaťa. Z podmienok školy a SWOT analýzy vyplynuli nové možnosti rozvoja detí ako aj

dospelých a to v oblasti:

_ environmentálnej

_ psychomotorickej

_ dopravnej

_ multikultúrnej výchovy

_ zdravý životný štýl

_ informačných technológií

_ tvorivosti, a to formou krúžkovej činnosti : výtvarný, pohybové a relaxačné cvičenia a aktivity, tanec,

_ humanizácie školstva

_ medziľudské vzťahy 1

Proces prebieha v triedach, ktoré sú prispôsobené veku dieťaťa a jeho potrebám.

3.1 Analýza SWOT

Pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti prispôsobujeme výchovno vzdelávaciu činnosť rozvojovým schopnostiam detí, ako aj vhodným výberom metód a zásad a ich spôsobu realizácie v edukačnom procese. Pri voľbe metód, postupov, výbere pomôcok postupujeme od blízkeho k vzdialenejšiemu, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od konkrétneho k abstraktnému, dodržiavaním všeobecných požiadaviek (zásad), ktoré určujú charakter výchovy a vzdelávania detí predškolského veku.

Závery:

SWOT analýzou školy a prostredníctvom dotazníkov pre rodičov a personálu bolo zistené, že prevládajú silné stránky a príležitosti nad slabými a ohrozeniami. Vysokou mierou k tomu prospeli všetci zúčastní, pretože kvalita školy sa buduje postupne a dlhodobo za účasti všetkých zainteresovaných strán.

Našou snahou bude poskytovať strategické alternatívy zvyšovania kvality na škole, rešpektovať požiadavky rodičov na kvalitnú výchovu a vzdelávanie, motivovať deti k aktivitám, rodičov k spolupráci, propagovať činnosť školy na  verejnosti.

4. Dĺžka dochádzky a formy výchovy a vzdelávania

Materská škola je jednotridna.

Kapacita materskej školy je 15. Forma výchovy a vzdelávania je poldenná spravidla vo veku od troch do šiestich rokov jeho veku. Výnimočne možno prijať dieťa od dvoch rokov veku. Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktoré malo odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky (OPŠD), alebo dieťa ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky (DOŠD).1 Dĺžka dochádzky závisí od nástupu dieťaťa do materskej školy, minimálna  doba je rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

5. Učebné osnovy

ŠKVP akceptuje a vychádza zo ŠTVP Dieťa a svet, ktorý vychádza z poznatkov pedagogického výskumu, praktických poznatkov a skúseností pedagogickej obce, zo štúdia kurikulárnej predškolskej problematiky tak domácej ako aj zahraničnej literatúry, Vygotského teórie, Maslowovej hierarchie potrieb, taxonómie Blooma, Andersonovej, Hilla, Krathwohla, Williamsa, Massia, Harrowovej, Simpsonovej, Dave, Tollingerovej, Zelinu, Zelinovej a ďalších.2

ŠKVP sa skladá zo 4 obsahových celkov,10 tém a 37podtém, ktoré akceptujú zásady postupnosti a primeranosti, s postupnou implementáciou nových poznatkov. Vychádza z podmienok školy. Program je integrovaný do štyroch tematických okruhov:

Ja som – na rozvíjanie osobnostných kompetencií, zmyslov, vzťahu dieťaťa k rodine a k okoliu, na sebapoznanie, sebaprezentáciu, na sociálne, emocionálne, motorické a kognitívne vnímanie života dieťaťa (telesný, duševný, duchovný, sociálny a emocionálny život).

Ľudia – na rozvíjanie sociálnych skúseností a vzťahu ku spoločenstvu ľudí, kontakty s ďalšími skupinami ľudí, na oboznamovanie sa s pracovnými a inými aktivitami ľudí, na rozvíjanie predstáv o miestach, kde ľudia žijú a tvoria, o prostrediach, v ktorých sa nachádzajú, o multikultúre, etnikách, rasách (ďalší ľudia, ľudstvo).

Príroda – na rozvíjanie poznania elementárnych zákonitostí života na zemi, prírodných javov, živých i neživých predmetov, na formovanie začiatkov ekologickej kultúry, na vytváranie (formovanie) pohľadu na svet prírody a vzťahu k prírode, na vytváranie základov svetonázoru a získavanie základných vedomostí o zemi a vesmíre (zem, vesmír).

Kultúra – na rozvíjanie kontaktov dieťaťa so svetom duševných činností ľudí, rozvoja vnímania a uplatňovania hudobnej, literárnej a výtvarnej kultúry (predmetný svet, svet hry a svet umenia).

Každý tematický okruh zahŕňa tri vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa:

1. perceptuálno-motorickú,

2. kognitívnu,

3. sociálno-emocionálnu.

Tematické okruhy a vzdelávacie oblasti rozvoja sú prostriedkom na dosiahnutie špecifických cieľov v procesuálnej činnosti. Vzdelávacie oblasti v sebe zároveň v rôznej miere zahŕňajú podoblasti – pohybovú, zdravotnú, prírodovednú matematicko-logickú, jazykovú, komunikatívnu, etickú, vlasteneckú, informačnú, umelecko-expresívnu (hudobnú, výtvarnú, literárnu), pracovnú, ako aj prierezové témy – osobnostný a sociálny rozvoj, ochranu života a zdravia, dopravnú, environmentálnu, mediálnu, multikultúrnu výchovu, výchovu k tvorivosti, rozvoj predčitateľskej gramotnosti a gramotnosti vo všeobecnosti, informačno-komunikačné technológie.

Program rešpektuje:

· rodinu dieťaťa predškolského veku,

· vývinové špecifiká – vývinové zvláštnosti a osobitosti dieťaťa predškolského veku,

· možnosti, predpoklady, schopnosti, zručnosti a vedomosti dieťaťa predškolského veku,

· individuálne potreby, schopnosti, záujmy a postoje dieťaťa predškolského veku,

· prirodzenú aktivitu a experimentovanie dieťaťa,

· špecifiká predškolskej výchovy a vzdelávania,

· vzájomné integrované prepájanie jednotlivých tematických okruhov a vzdelávacích oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa,

· činnostný, hrový charakter pedagogického procesu, vykonávaného prostredníctvom hier a výchovno-vzdelávacích činností,

· nutnosť cieľavedomého a systematického pozorovania, diagnostikovania,

· potrebu evalvovania (hodnotenia) pedagogického procesu (hodnotenie detí, učiteľov, autoevalváciu materskej školy).1

Obsahové štandardy predstavujú prostriedok vzdelávania detí predškolského veku a slúžia na rozvíjanie elementárnych základov kompetencií. Výkonové štandardy sú formulované v špecifických (konkrétnych – operacionalizovaných) cieľoch. Výkonové štandardy sú koncipované ako cieľové požiadavky, ktoré má dosiahnuť dieťa na konci predškolského veku, aby získalo predprimárne vzdelanie.

6. Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom je maďarský jazyk. Súčasťou vzdelávania je aj komunikácia v štátnom – slovenskom jazyku.

7. Spôsob a podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu

Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť. Predškolské vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov), alebo malo odloženú povinnú školskú dochádzku1.

Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania2, ktoré vydáva materská škola a slávnostne odovzdáva na konci školského roka.

8. Personálne zabezpečenie materskej školy

Výchovno-vzdelávaciu činnosť v materskej škole vykonáva učiteľka predprimárneho vzdelávania, ktorá spĺňa podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti v súlade s platnou legislatívou.

9. Materiálno- technické a priestorové podmienky materskej školy

Na realizáciu všetkých aktivít má dieťa aj pedagóg vytvorené vhodné prostredie a materiálové zabezpečenie. Snahou je pre správny a harmonický rast dieťaťa predškolského veku a zabezpečiť:

· správny výber zariadenia, nábytku, textílií

· bezpečnostné a hygienické normy,

· estetické a emocionálne kvality,

· celkovú pohodu všetkých zainteresovaných,

· prostredie, ktoré bude pozitívne ovplyvňovať osobnosť dieťaťa (psychické, citové a telesné potreby),

· priaznivú mikroklímu prostredia materskej školy,

· priaznivú sociálno-emocionálnu atmosféru v triede,

· cieľavedomé vytváranie podnetného prostredia,

· správne využívať priestor pre hru a činnosti detí (účelové vybavene kútikov),

· vybavenie hračkami,

· správne rozmiestnenie nábytku,

· materiálno-technické vybavenie (detská a odborná literatúra, učebné pomôcky, telovýchovné náradie a náčinie, hudobné nástroje, didaktická a audiovizuálna technika, výpočtová technika, atď.),

· spotrebný materiál (na výtvarné, grafomotorické, pracovné činnosti).

Prostredie školy vytvára vhodné podmienky pre celkovú pohodu dieťaťa. Mikroklíma prostredia materskej školy kladne vplýva na pocit pohody, výkonnosť a únavu pri pohybe, hre, učení a práci. Učiteľka materskej školy neustále navodzuje priaznivú sociálno-emocionálnu atmosféru v triede, cieľavedome vytvárajú podnetné prostredie pre spontánne i zámerné učenie a súčasne inšpirujú deti k aktívnej pomoci pri tvorbe takéhoto prostredia.  Materiálové a technické vybavenie zodpovedá normám a pravidelne sa obnovuje a dopĺňa v spolupráci s Obcou Bretka. Pre deti sú pomôcky voľne a viditeľne uložené a tvoria súčasť materiálneho vybavenia. Poskytujú deťom priame,  bezprostredné zážitky, dávajú voľný priechod ich iniciatíve a podporujú a rozširujú vnútornú motiváciu. Súčasťou materiálno-technického vybavenia materskej školy je detská a odborná literatúra, učebné pomôcky, telovýchovné náradie a náčinie, hudobné nástroje, didaktická a audiovizuálna technika, výpočtová technika, atď.

Priestory MŠ :

Materská škola sídli v účelovej budove ktorá patrí k OÚ. Priestory MŠ : šatňa, toaleta, herňa, trieda, výdajňa ŠJ.  Usporiadanie triedy dieťaťu umožňuje:

· komunikáciu pri spoločných činnostiach v hrových skupinách,

· voľný styk s najbližším okolím,

· prístup k hračkám a pomôckam,

· plánovať a vytvárať hrové prostredie podľa vlastného zámeru,

· poznať vlastné pracovné tempo a umožniť mu uvedomiť si vlastné možnosti,

· ponechať vlastný výtvor v prostredí,

· tvoriť podľa vlastných predstáv na základe samostatného rozhodovania sa pri výbere činností,

· byť bezpečné, hygienické, estetické a funkčné,

· dodržiavanie vopred stanovených pravidiel deťmi a učiteľmi pri ukladaní hračiek a pri manipulácií s predmetmi, učebnými pomôckami.

V interiéri triedy je :

a) voľný priestor pre spoločné pohybové aktivity a pohybové hry,

b) priestor pre hry a pracovné aktivity (hrové a pracovné kútiky, centrá).

Hrové a pracovné kútiky sú umiestnené v priestore, ktorý je vybavený účelovo a slúži na spontánne hry detí a učiteľkou plánovanú a riadenú výchovno vzdelávaciu činnosť. O tematickom zameraní hrových kútikov a ich obmieňaní rozhoduje učiteľ spolu s deťmi podľa plánovaných činností, zámerov a podľa záujmu detí o hrové prostredie.

Pre pobyt detí vonku sú k dispozícii veľký dvor vybavené hojdačkami, šmýkačkou a pieskoviskom.

Vonkajšie priestory umožňujú:

· pohybové činnosti ( voľné pohybové činnosti),

· tvorivé, konštrukčné a umelecké činnosti,

· komunikatívne činnosti (nadväzovanie kontaktov),

· špeciálne činnosti (navodzované alebo vedené učiteľom)

10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na predprimárne vzdelávanie zodpovedá riaditeľ školy. Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogický zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi, alebo ním splnomocnenej osobe.2

Za bezpečnosť detí počas krúžkovej činnosti so súhlasom zákonného zástupcu zodpovedá pedagóg školy, alebo externý lektor.

Zamestnanci aj rodičia sa pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní riadia platnými internými smernica a legislatívou.3

Škola pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb:

· prihliada na základné fyziologické potreby detí,

· vytvára podmienky na zdravý vývin detí a na predchádzanie sociálnopatologických javov,

· zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia detí,

· poskytuje nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí,

· vedie evidenciu registrovaných školských úrazov detí, ku ktorým došlo počas výchovno-vzdelávacej činnosti alebo pri činnostiach organizovaných materskou školou.

Bezpečnosť a ochrana zdravia je integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania detí v materských školách.

11. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

Učiteľka prevádza hodnotenie priebežne a systematicky. Pri hodnotení si overuje, či volil správny postup a metódy, či požiadavky na deti neboli príliš náročné a podobne. Využíva slovné a písomné hodnotenie. Slovne hodnotia dieťaťa v každej činnosti. V prevažnej miere využíva pozitívne hodnotenie, ktoré dieťa motivuje k vyšším výkonom.

Učiteľka si vedie záznamy o deťoch ( pedagogická diagnostika), kde zaznamenáva odchýlky v prejave, poznatkoch a schopnostiach detí.  Učiteľka do pozorovacích hárkov zaznamenáva základné prejavy dieťaťa.  Výsledky hodnotenia sú dôležité pre úzku spoluprácu s rodičmi, ktorým učiteľka poskytne aj odbornú konzultáciu o výchove ich dieťaťa.

12. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

Hodnotenie je prevádzané

· rozhovorom,

· na základe výsledkov detí,

a hodnotia sa :

· sociálno – psychologické schopnosti ( sociálne interakcie v celej sieti sociálnych vzťahov do ktorých učiteľka vstupuje),

· schopnosti spojené s realizáciu naplánovaných činností,

· zvládnutie výchovno – vzdelávacieho procesu po stránke metodickej,

· špeciálno – výchovné a diagnostické schopnosti

13. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických

Kontinuálne vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavania, obnovovania, zdokonaľovania, rozširovania a dopĺňania profesijných kompetencií pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca potrebných na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti.

Profesijný rozvoj je proces prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania kvalifikácie a profesijných kompetencií v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami,  spoločenskými potrebami a požiadavkami na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti.

Profesijný rozvoj sa v kariérnom systéme uskutočňuje prostredníctvom

a) kontinuálneho vzdelávania,

b) tvorivých aktivít súvisiacich s výkonom pedagogickej činnosti alebo odborných činností,

c) sebavzdelávania.

14. Organizačné usporiadanie denných činností

Usporiadanie činností v dennom poriadku umožňuje reagovať na potreby, záujmy a možností detí. Poskytuje priestor na pokojný a zmysluplný, aktívny, tvorivý pobyt dieťaťa v materskej škole. Všetky organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko – psychologickej stránke rovnocenné.

Orientačné rozvrhnutie organizačných foriem dňa v dennom poriadku v MŠ s rámcovým a časovým vymedzením pevne stanoveným časom podávania jedla

je v prílohe č.

Denný poriadok vychádza z prevádzky MŠ od 7:30 hod. do 12:30 hod..

Časové rozloženie a dĺžka všetkých činností sa riadi zásadou vekovej primeranosti a rodič je s ním oboznámený na triede.

Použitá literatúra:

1. ISCED 0,Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie

2. Hajdúková, V.: Príručka pre tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy, 253 s., MPC Bratislava 2008, ISBN 978-80-8052-324-4

3. Mertin, V. a kol,: Psychologie pro učitelky mateřské školy,230 s.,Praha, Portál, 2003, ISBN 80-7178-799-X

4. https://referaty.atlas.sk/odbornehumanitne/pedagogika/41957

5. https://eacea.ec.europa.eu/portal/page/portal/Eurydice

6. https://www.minedu.sk

7. https://www.health.gov.sk

Na stiahnutie:

ŠkVP Bretka.pdf (780 kB)